Liturgické obdobie


Veľkonočné obdobie

    

     Veľkonočné obdobie trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna veľká nedeľa. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.

Veľkonočná nedeľa

     V tento deň si kresťania, hlavne pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie je najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela, kedy sa Jeho duša opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale nepodliehalo už žiadnym obmedzeniam v priestore a čase. Sviatkom sa nedeľa stala v roku 321, keď cisár Konštantín Veľký vydal zákaz manuálnej práce v nedeľu.

     Prvý týždeň bezprostredne po Veľkonočnej nedeli je osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci).

     V minulosti sa nazývala aj Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Theozodius Veľký vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novopokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá tak dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, t. j. Biela nedeľa).

     Zoslanie Ducha svätého (Turíce) je pre kresťanov druhý najväčší sviatok. Ducha Svätého zoslal Ježiš Kristus apoštolom desať dní po nanebovstúpení, aby prostredníctvom neho viedol svoju cirkev. V tento deň, podľa Biblie, pokrstil svätý Peter 3000 ľudí a považuje sa aj za vznik cirkvi. Sviatok Zoslania Ducha svätého pripadne vždy na nedeľu. Turíčne sviatky sa slávia od počiatku kresťanstva. Najprv trvali osem dní, neskôr tri a od 18. storočia dva dni. Hoci podľa nového cirkevného zákona je predpísaná oslava len na nedeľu, na Slovensku pretrváva zachovávanie Svätodušného pondelka.

     Veľká noc alebo Veľkonočné sviatky alebo Pascha (novogr. πάσχα – pascha, z hebr. pesach) je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl Veľká noc je oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach, ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe.

     Najstarším svedectvom o Veľkej noci je Veľkonočný preslov Melita zo Sárd z 2. storočia. Oslavy Veľkej noci sa teda v cirkvi objavili veľmi skoro.

     Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká noc“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia.

     Po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach – prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

     Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.