Liturgický priestor


Liturgický priestor

V kostole má všetko svoje miesto. Nič tu nie je uložené náhodne. Všetkým sa sleduje myšlienka, aby služba bola dôstojná, prirodzená, plná lásky.

KRÍŽ – Je posvätné znamenie v kresťanskej symbolike. Uctieva sa ako znamenie umučenia Ježiša Krista a jeho vykupiteľského diela. V blízkosti oltára nám kríž pripomína, že na každej svätej omši Pán Ježiš medzi nami sprítomňuje obetu na kríži. Tiež nám pripomína, ako nás má Pán Boh rád. Sú známe viaceré tvary kríža:

latinský

latinský

grécky

grécky

ondrejský

ondrejský

patriarcistický

patriarcistický

ľaliový

ľaliový

maltézsky

maltézsky

 

 

 

 


OLTÁR
– Stôl, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako vo Večeradle, kde Pán zhromaždil pri Poslednej večeri apoštolov. Je najdôležitejším miestom v kostole.
Pri svätej omši prichádza k nám na oltár pod spôsobom chleba a vína živý Ježiš. Oltár zdravíme úklonom. Kňaz ho na začiatku a na konci svätej omše pobozká.

AMBONA – Miesto, odkiaľ čítame Sväté písmo. Keď čítame Bibliu, hovorí k nám sám Boh.

SEDES – Sedadlo pre kňaza. Kňaz k nemu prichádza na začiatku liturgických slávností. Odtiaľ vedie spoločnú modlitbu. Na konci svätej omše nám z tohto miesta dáva požehnanie.

VEČNÉ SVETLO – Znamenie Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Ak svetlo nesvieti, svätostánok je prázdny.

SVÄTOSTÁNOK – Uchovávajú sa v ňom premenené hostie. Zostáva tu s nami živý Pán pod spôsobom chleba. Keď prechádzame pred svätostánkom, pozdravíme Pána pokľaknutím na pravé koleno.

ABAK – Malý stolík, na ktorom bývajú pripravené obetné dary – chlieb a víno. Môže tu byť odložená aj voda a kalich.

PAŠKÁL – Veľká svieca, ktorá nám pripomína vzkrieseného Pána Ježiša. Posväcuje sa každý rok na Bielu sobotu. Je ozdobená krížom, letopočtom, prvým a posledným písmenom gréckej abecedy: alfou a omegou.
Plameň paškálu nám pripomína, že Ježiš žije, kríž, že na kríži pre nás umrel. Letopočet znamená, že Ježiš zostáva s nami po celý rok. Písmená nám pripomínajú, že on je na začiatku i na konci všetkého.

SAKRISTIA – Miestnosť, kde prebieha príprava na slávenie liturgických slávností. Tu sa riešia aj iné dôležité úlohy, ktoré prináša život.
Do sakristie chodia miništranti často. Nie preto, aby sa tam bavili, “zašívali”, alebo bili, ale preto, aby sa dobre pripravili na liturgickú službu. Ich úlohou je, aby sa včas obliekli do miništrantských šiat a upravili sa.
Hlavný miništrant, ceremonár, rozdelí služby, na ktoré sa majú všetci pripraviť. Hlavne tí, čo budú čítať. Po svätej omši si miništranti starostlivo uložia svoje miništrantské oblečenie, aby zostalo čisté a nepokrčené.

SPOVEDNICA – Priestor, kde sa vysluhuje sviatosť zmierenia. Pri krste sme dostali Boží život. Kto ho hriechom stratí, má sa zmieriť s Bohom vo sviatosti zmierenia.

KRSTITEĽNICA – Nádoba, v ktorej sa uchováva krstná voda. Pri krstiteľnici sa spravidla udeľuje sviatosť krstu.

SVÄTENIČKA – Menšia nádoba so svätenou vodou. Býva umiestnená pri vchode do kostola a do sakristie. Keď sa pri príchode do kostola prežehnávame, pripomíname si vlastný krst (očistenie od hriechov).