Z histórie


Vznik farnosti

Prvé autentické správy o Gajarskej farnosti sa dozvedáme z diela PÉTERFFYHO, Autor bol jezuitským kňazom-historikom, ktorého Ostrihomský arcibiskup-kardinál Pázmaň  poveril, aby zinventarizoval všetky dokumenty týkajúce sa tejto diecézy, čo i urobil a vydal ich tlačou Mal k dispozícii najstaršie súpisy fár, kňazov a vizitačné zápisnice. Záznamy ktoré pochádzajú z roku 1379 uvádzajú faru v Gajaroch. V rokoch 1560 – 1608 boli Gajary iba fíliou.

 

Gajarské kostoly

Kostolík sv. Mikuláša stál na mieste, kde dnes stojí socha najsvätejšej Trojice. I keď si odmyslíme jeho údajný veľkomoravský pôvod, musel byť veľmi starý, keďže v Gajaroch bola farnosť už v roku 1379. Bol postavený z kameňa, v čase likvidácie v roku 1870, pokrytý škridlou. Veža bola postavená z pálenej tehly, pokrytá ihlanom z bieleho kameňa Okná na kostole boli zamrežované a jediný vchod mal masívne dubové okované dvere.

Keďže kostolík sv. Mikuláša už svojou kapacitou nepostačoval, z financií farnosti a obce bol postavený Kostol Zvestovania Pána. So stavbou kostola začali v roku 1653. Stavali ho 28 rokov. Gajarania mysleli i na budúce generácie a postavili kostol dostatočne veľký. Sanktuárium je 7 metrov široké, 7,5 m dlhé a 11 m vysoké. Samotný chrám je dlhý 20 m, široký 14 m a jeho výška je 15 m. Výška veže je 60 metrov. V roku 1740 sa zrútila veža kostola, ktorá bola následne opravená. Ale v roku 1842 pri búrke ju blesk zapálil.

Rekonštrukcia podoby kostolíka sv. Mikuláša

Rekonštrukcia podoby kostolíka sv. Mikuláša.                                                                          

Rekonštrukcia prvej podoby kostola Zvestovania Pána pred zrútením veže

Rekonštrukcia prvej podoby kostola Zvestovania Pána pred zrútením veže.                                          

Rekonštrukcia predposlednej podoby kostola Zvestovania Pána pred požiarom veže

Rekonštrukcia predposlednej podoby kostola Zvestovania Pána pred požiarom veže.                                

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti
 1397  –  1630  Ignoti
 1630  –  1631  Maler Benedictus
1634  –  ?  Mladošik Martinus
 1647  –  1648  Salix Joannes O. Cist.
 1661  –  1665  Novosedlík Georgius
 1665  –  1667  Aurifaber Joannes
 1668  –  1672  Zmidz Joannes
 1673  –  1680  Labensky Martinus
 1680  –  1685  Pogyarovsky Matias
 1685  –  1690  Belladsicus Ign. Jacobus
 1690  –  1690  Quirini Emericus
 1690  –  1699  Surovics Stephanus
 1699  –  1709  Hasprunkay Ign. Andreas
 1709  –  1710  Magassi Josephus
 1710  –  1714  Nyakashazy Joannes
 1715  –  1726  Valovics Franciscus
 1726  –  1757  Lisinovics Joannes
 1757  –  1773  Machan Joannes
 1773  –  1779  Balijovics Nicolaus
 1779  –  1795  Janyikovics Franciscus
 1795  –  1797  Vajzer Ignatius
 1797  –  1825  Javorek Paulus
 1827  –  1829  Malinsky Franciscus
 1830  –  1857  Wolf Paulus
 1857  –  1868  Peller Joannes
 1868  –  1884  Boltizar Augustinus
 1884  –  1910  Olah Nikolaus
 1910  –  1918  Trubinyi Joannes
 1919  –  1920  Dr. Korper Carolus
 1921  –  1927  Tarek Michael adm.
 1927  –  1929  .Karangoza Ladislaus
 1929  –  1950  Sullo Ernest
 1950  –  1965  Niznansky Eduardus
 1965  –  1974  Dr. Radošinsky Gasparus
 1974  –  2000  Rajner Stephanus P. Ladislav
 2000  –    Bujna Joannes